Cirkevná osemsmerovka

• svätostánok: Eucharistický svätostánok (označovaný v rôznych obdobiach a podľa rôzneho umiestnenia ako sanktuárium či sanktuár, pastofórium alebo tabernákulum odvodené z latinského tabernaculum), je najposvätnejšie miesto v katolíckych kostoloch určené na ukladanie liturgických nádob s eucharistiou. Do sanktuária má prístup iba kňaz alebo osoba kňazom poverená, nesmie doň nič vkladať, brať alebo s ním akokoľvek inak manipulovať nikto iný (miništranti, kostolník, návštevníci kostola a pod.).
• paténa: Patena alebo paténa (zo starogréckeho πατήνα cez lat. patina, stredovekou latinou patena miska) je liturgická nádoba, ktorá sa v kresťanských cirkvách používa pri slávení eucharistie. Má tvar okrúhleho tanierika a vyrába sa zvyčajne zo zlata alebo pozláteného striebra. Niekedy sa ako patena označuje aj obeťná miska. V rímskokatolíckej cirkvi sa používajú dva druhy patena: patena kalichová a patena na sväté prijímanie.
• loďka: Loďka (latinsky navicula) je v liturgii nádobka určená na prechovávanie kadidla, ktoré kňaz dosypáva do kadidelnice. Tradične mávali loďky podobu lodného trupu, teraz je ich tvar často kruhový. Počas bohoslužieb nosí loďku s lyžičkou miništrant nazývaný navikulár.
• communio: Sväté prijímanie (latinsky communio, zdieľanie spoločného) je v katolíckej cirkvi časť omše, pri ktorej sa požíva (prijíma) posvätený chlieb a víno pri slávení eucharistie.
• Exsultet: Exsultet (lat. zajásej) je v rímskej liturgii názov veľkonočného hymnu, ktorý spieva diakon na začiatku veľkonočnej vigílie. Jedná sa o oslavný spev na veľkonočnú sviecu čiže paškál, ktorá je znamením vzkrieseného Krista.
• kadidlo: Kadidlo (latinsky olibanum, anglicky frankincense, nemecky Weihrauch, hebrejsky לבונה, levona; arabsky لبٌان, lubbān, v pravoslávnej cirkvi sa okrem všeobecného výrazu кадило (kadidlo) používa skôr výraz ла́дан (ladan), grécky λήδανον či λάδανον) je vonná živica, ktorá sa pripravuje z tzv. klejopryskyřice. Získava sa z kmeňa kadidlovníka (Boswellia); používaná v kombinácii s myrhou a balzamom, pri pálení vydáva korenenú arómu.
• turiferár: Turiferár alebo starším pravopisom thuriferár (latinsky thuriferarius), tiež počeštene kadidelník je miništrant, ktorý počas bohoslužieb nosí kadidelnicu na okuřovanie kadidlom. Pri vstupnom sprievode ide vľavo od turiferára navikulár nesúci loďku a až za nimi krucifer s procesným krížom.
• birmovanie: Birmovanie (z nem. firmen, lat. firmare – utvrdzovať) je jedna zo siedmich sviatostí katolíckej, pravoslávnej a Cirkvi československej husitskej. Spolu s krstom a eucharistiou je jednou z iniciačných sviatostí. Birmovanie je podľa nauky uvedených cirkví sviatosť ustanovená Ježišom Kristom, prostredníctvom ktorej kresťan od Boha dostáva pečať daru Ducha Svätého. Spolu s krstom a sviatosťou kňazstva birmovanie podľa katolíckej náuky vtiskuje do nitra človeka nezrušiteľné znamenie (charaktér), preto sa tieto sviatosti môžu prijať len raz za život.
• paškál: Veľkonočná svieca, označovaná tiež ako paškál (z latinského candela paschalis cerea) je vysoká svieca zapaľovaná počas veľkonočnej vigílie v cirkvách západnej liturgickej tradície, ktorá symbolizuje vzkrieseného Krista.
• kalich: Kalich (latinsky calix) má dva archetypy, jednak kráter – dvojuchú antickú nádobu rôznej veľkosti, určenú na miešanie vína s vodou, a tiež na jeho pitie, a ďalej vínny pohár na členitej nohe. V kresťanstve ustálený pojem pre liturgickú nádobu, to znamená pre predmet užívaný pri bohoslužbe. Kalich naplnený vínom podľa evanjelií Ježiš Kristus podal svojim učeníkom pri Poslednej večeri so slovami budúcej modlitby „Vezmite a pite z neho všetci…“.
• aspersorium: Aspersorium (z latinského aspergere, pokropiť) je prenosná nádoba na svätenú vodu, do ktorej sa namáča kropáč (aspergil) pri žehnaní svätenou vodou v rímskokatolíckej cirkvi. V prenesenom význame môže ísť aj o kropenku. Osoba nesúca aspersorium sa nazýva asperferár.
• ciborium: Termín ciborium pochádza z gréckeho slova kiborion. Je to liturgická nádoba používaná v Katolíckej cirkvi a v cirkvách majúcich Eucharistiu na uchovávanie premenených (konsekrovaných) hostií – teda Eucharistie. V ranokresťanskej dobe sa používali schránky z dreva, slonoviny, pálenej hliny, textilu či obyčajného kovu so smaltovanou výzdobou, zhodné s pyxidami, počeštené 'puška'. Od neskorého stredoveku (15. storočia) je tvar ciboria podobný kalichu, ale samotná nádoba (kupa, latinsky cuppa) má väčší objem a je opatrená vekom. Na vrchole veka je veľmi často úchytka s krížikom. Ako materiál kupy je v rímsko-katolíckej a gréckokatolíckej cirkvi povinný drahý kov, najčastejšie striebro na vnútorných stenách pozlátené.
• celebrant: Celebrant (z lat. celebrare oslavovať, sláviť) je označenie pre kňaza slúžiaceho omšu. V Rímskokatolíckej cirkvi je po Druhom vatikánskom koncile možné, aby jednu omšu spolu slúžilo (koncelebrovalo) zároveň viac kňazov (čo bolo predtým vyhradené len výnimočným príležitostiam) – títo kňazi sa potom označujú ako koncelebranti, pričom jeden z nich je hlavný celebrant spoločnej koncelebrácie. Na kresťanskom Východe bola koncelebrácia naopak bežným javom.
• bohoslužba: Bohoslužba je nábožensky motivované stretnutie ľudí za účelom komunikácie s Bohom, stretnutie s ním alebo obety, ktorá mu má byť prinesená.
• diakon: Diakon či jáhen (z gréckeho διάκονος diakonos, služobník, alebo tiež čašník) je v kresťanských cirkvách označenie pre povereného človeka, ktorý vykonáva službu charitatívneho a administratívneho charakteru, aktívne sa podieľa na bohoslužbách, predčítava posvätné texty, vyučuje náboženstvo a podobne. Na svoj úrad musí byť vysvätený. V katolíckej, pravoslávnej, anglikánskej, starokatolíckej a husitskej cirkvi je diakonát prvým stupňom sviatosti svätenia.